Prvá turistika so psom – čo očakávať a ako sa pripraviť?

Obsah

Turistika so psom je jedným z najlepších dobrodružstiev. Pri spoločnom skúmaní prírody sa zabavíte, niekedy trochu vydesíte, ale takmer vždy získate nezabudnuteľné zážitky. Navyše výrazne prospejete svojmu, ale aj psíkovmu zdraviu.

Každá turistika so psom však vie byť aj stresujúca, ak podceníte 3 základné princípy.

1. Príprava pred turistikou

Nikto by nešiel bežať maratón bez tréningu. Ak áno, tak by to zrejme rýchlo oľutoval. To isté platí pre psíka. Aj on si potrebuje vybudovať kondíciu, aby túru zvládol a hlavne, aby si na ňu zvykol.

Je naozaj obrovský rozdiel medzi 30 minútovým venčením v parku a 3 hodinovou túrou v teréne. A tento rozdiel nie je najšťastnejšie okúsiť na ostro.

Príprava by mala začať aspoň niekoľko dní pred prvou túrou.

Začnite s dlhšími vychádzkami

Ideálne 40-60 minút. Prechádzajte sa po rôznych terénoch, aby si labky psa navykli na viaceré povrchy. Počas vychádzok nasaďte psovi postroj a držte ho na vôdzke, aby si ho osvojil.

Každý správny turista nosí svoje vybavenie v batohu a pes nemusí byť výnimka. Aj psovi môžete nasadiť batoh na postroj, ale najprv iba prázdny. Znova je dôležité, aby si naň zvykol a až potom ho môžete postupne zaťažovať. Nikdy však do batohu nedávajte viac než 20-25% z váhy psa.

Batoh tiež nie je vhodný pre plemená s dlhým chrbtom a menšími nohami ako napr. corgi alebo jazvečík.

Akonáhle spozorujete, že psovi už nerobí problém hodinové nosenie postroju s vôdzkou a prípadného batohu, tak je pripravený na turistiku.

Natrénujte základné povely

Váš pes by mal počúvať na základné povely ako: „Ku mne!, Ostaň!, Pusti to!“. Ak ich nepočúva, tak by ste ho na túre nemali púšťať na voľno. Mohol by utiecť, niečo zožrať alebo sa dostať do konfrontácie s iným zvieraťom či človekom.

Je tiež dobré, aby bol váš pes znášanlivý s ostatnými psami, pretože je pravdepodobné, že ich na túre stretnete.

Trasu vyberajte dôkladne

Dĺžku a náročnosť trasy by ste mali vždy prispôsobiť veku psa, jeho zdravotnému stavu a kondícii. V začiatkoch platí, že menej je viac. Pri výbere si stále preverte, či je daná trasa vhodná pre psov alebo im vôbec povoľuje vstup.

Niektoré trasy vedú cez chránené územia, do ktorých môžu mať psy obmedzený alebo vyslovene zakázaný vstup.

Zároveň si zistite, či sa na danej trase môže pes pohybovať voľne alebo musí byť na vôdzke. Oboznámte sa aj s okolím, aby ste mali na pamäti, na čo si dať pozor. Napr. rýchly prúd rieky, strmý spád alebo hustá vegetácia.

Nezabudnite ani na frekventovanosť trasy. Chodieva na ňu veľa ľudí? Množstvo neznámych faktorov niekedy psa vystresuje.

Čím dôkladnejšie si trasu vyberiete, tým je menšia šanca, že vás na nej niečo prekvapí.

2. Výber správneho vybavenia na turistiku so psom

Pri turistike platí zlaté pravidlo, že je lepšie výbavu mať a nepotrebovať ako potrebovať a nemať. Ak vám niečo chýba v prírode, tak je neskoro. Tam si to nekúpite a cesta do civilizácie väčšinou netrvá 5 minút.

Psík toho nepotrebuje veľa, ale je zopár vecí, ktoré by mali byť v jeho povinnej výbave:

Vodítko a postroj

Z hľadiska bezpečia, neočakávaných situácií, ale aj zákona by pes mal mať postroj a vodítko. Bez ohľadu na to, či ho potom v prírode pustíte na voľno. Postroj by mal byť odolný a kvalitný. Psík sa hocikde obtrie a niekedy ho potrebujete s postrojom pritiahnuť alebo dvihnúť, preto musí niečo vydržať.

Zároveň musí byť komfortný, pretože pes ho má na sebe aj niekoľko hodín. Nesmie ho tlačiť, škrabať, prehrievať alebo mu sťažovať dýchanie. Na postroji sa preto neodporúča šetriť.

Skladacia miska alebo cestovná fľaša na vodu

Skladacie misky sú praktické, ľahké a nezaberajú veľa miesta. Pes potrebuje na túre piť viac vody než zvyčajne, pretože sa konštantne hýbe a jeho telesná teplota sa zvyšuje. O to viac keď sa pohybuje na priamom slnku.

Výživné pamlsky alebo kapsičky a vaničky

Podobne ako pri pitnom režime, aj pri pohybe pes spáli nemálo kalórií, ktoré potrebuje vykompenzovať. Najlepšia voľba sú kvalitné pamlsky, kapsičky alebo vaničky. Dôvod je jednoduchý, sú pomerne malé, ľahké a skladné. Aj v malom množstve však ponúkajú dostatok živín.

Kapsičky a vaničky sú navyše vlhké, takže sú aj čiastočným zdrojom tekutín. Granule sa na turistiku neodporúčajú, pretože psa smädia a to je to posledné, čo potrebuje.

Lekárnička

Z času na čas sa na turistike prihodí aj nejaké to menšie zranenie. Hrozí nielen človeku, ale aj psovi a to bez ohľadu na to, ako si dávame pozor. Najčastejšie bývajú poranené labky, no bežné sú aj rôzne odreniny z pádov.

Základná lekárnička by tak mala obsahovať gél alebo prípravok na ošetrenie labiek, dezinfekciu, vlhčené utierky, obväz, bandáž, nožnice a pinzetu.

Sáčky na exkrementy

Prírodu by ste mali zanechať v takom stave, v akom ste do nej vstúpili. Ideálne ešte v lepšom. Ak po sebe necháte odpadky, čo platí aj pre psie exkrementy, tak znečisťujete životné prostredie. Zároveň je to znak nerešpektovania ostatných turistov.

Ochranné topánky alebo návleky

Topánky ochránia vankúšiky psích labiek pred poškrabaním, natrhnutím či popálením. Rovnako pomôžu zmierniť bolesť z únavy pri dlhej túre.

Identifikačný štítok

S kontaktnými informáciami na obojku pre prípad, že by vám psík utiekol a stratil sa.

Bonusová výbava:

- GPS lokátor ak pes nie je na vôdzke,

- osvetlenie,

- pršiplášť,

- uterák,

- kefa na zamotanú srsť a vyčesanie bodliakov či iných rastlín,

- ochladzovacia vesta v lete a teplá vesta v zime.

3. Základné pravidlá počas turistiky so psom

a) Držte psa na vôdzke a rešpektujte ostatných turistov a pokyny danej trasy. Ak je pes na voľno, tak ho majte po blízku. Psy radi skúmajú nové veci a práve vôdzkou alebo povelom mu zamedzíte, aby niekam odbehol alebo niečo nechcené zožral.

b) Dávajte si pravidelné prestávky na doplnenie tekutín, energie a na oddych. Pri každej takejto prestávke rovno skontrolujte psíkovi labky, aby ste prípadné zranenie objavili čo najskôr.

c) Držte sa vyznačených trás pre minimalizovanie stretu s divou zverou. Taktiež kvôli ochrane prírodnej fauny.

d) Myslite na to, že každá trasa nekončí okruhom. Cieľ býva často niekde uprostred, preto počítajte aj s cestou späť. Začnite ju ešte skôr, než zbadáte na psíkovi únavu.

Ak na psovi zbadáte známky oslabenia alebo nekomfortu, tak okamžite zastavte. Často to býva príznak dehydratácie, prehriatia organizmu alebo vyčerpania. Všímajte si, či nemá sťažené dýchanie, suché ďasná a padnuté oči.

e) Po dôkladnej príprave už môžete zvoľniť a naplno si užite spoločnú turistiku so psom.

Bonus: plemená psov stvorené na turistiku

Každé plemeno psa si dokáže turistiku zamilovať. Neodporúča sa len šteniatkam, keďže sa ich kosti a kĺby ešte vyvíjajú.

Je však zopár plemien psov, ktoré majú turistiku v krvi a sú na ňu ako stvorené. Sú to tieto:

- sibírsky husky

- borderská kólia

- austrálsky ovčiak

- bernský salašnícky pes

- zlatý retríver

- nemecký krátkosrstý stavač

- jack russell teriér